U detí vo veku okolo troch rokov plne rešpektujeme potrebu ich prirodzenej rôznorodej pohybovej aktivity. Dieťa sa bráni sústavnejšiemu preťaženiu tých istých svalových skupín podvedomou prestávkou vo forme zmien spôsobu hry.

Čo sa týka rodičmi riadenej pohybovej činnosti, s cvičením vo vode možno začať už s malými bábätkami - za predpokladu, že sú dodržané hygienické a teplotné podmienky.

Pre deti do troch rokov sú veľmi dôležité hry slúžiace k nácviku udržania rovnováhy v stoji, na jednej nohe i pri rôznych polohách tela, či v poskokoch. K tomu účelu sú vhodné ľahké, nie dlho trvajúce  „gymnastické cvičenia.“

Vo veku približne od troch rokov sa deti začínajú učiť vzájomnej pohybovej spolupráci a postupne sa vedia na hru a neskôr aj na výsledok viac sústrediť. Vítaná je každá pravidelná rekreačná pohybová aktivita s rodičmi s primeraným otužovaním dieťaťa pobytom  na čerstvom vzduchu - podľa možnosti v prírodnom prostredí.

Akékoľvek preťažovanie mladších škôlkarov a predškolákovmimo rešpektovania ich temperamentu a túžby po prirodzenej pohybovej aktivite vedie skôr či neskôr k problémom s pohybovým aparátom. To však neznamená, že dieťa v predškolskom veku sa nemôže pozvoľna zapájať do systematickejšej  pohybovej aktivity. Ak je v dobrej telesnej kondícii a má o určitý druh športu záujem, je potrebné ho podchytiť.

Starší škôlkar už vie prejaviť obdiv a sympatiu ku konkrétnym športovým činnostiam. Vek okolo 4 - 5 rokov je čas, kedy sa dieťa môže začať venovať konkrétnej pravidelnej športovej činnosti a je len na rodičoch a dobrom trénerovi, aby vedeli zvážiť, či má dieťa pre vybraný šport fyzické a psychické predpoklady. Rodičia aj tréneri  by ale mali - najmä u pohybovo nadaných detí - tlmiť svoje nadmerné nároky a očakávania. V opačnom prípade možno dieťaťu ublížiť preťažením rastúcej kostry a svalstva, uvedením dieťaťa do zbytočného stresu a vyčerpania, respektíve dieťa úplne znechutiť a na dlhú dobu od akéhokoľvek športovania odradiť.  Hoci v každom prípade platí, že nehýbať sa je škodlivejšie ako byť v pohybe, sústavnejšia športová aktivita prináša trvalý efekt vtedy, ak je vykonávaná s radosťou a v primeranom objeme.

Najvhodnejšie športy pre deti sú také, ktoré im zlepšujú postreh, rovnováhu, koordináciu pohybov, zmysel pre fair play a kolektívnu spoluprácu. Nadmerná ctižiadosť je spojená skôr s frustráciou, svalovou únavou so znížením  obranyschopnosti z vyčerpania a zvýšením rizika úrazu.

 Akým športom sa treba v predškolskom veku vyhýbať? 

Poškodiť dieťa môžu najmä veľmi intenzívne vykonávané športy, alebo aktivity  spojené s jednostranným zaťažovaním končatín alebo jednostranným vychyľovaním trupu ( napr.  kolobežkovanie, tenis, hokej, ap.). Toto sa samozrejme netýka športových krúžkov, kde sa dieťa hýbe 2 x týždenne po polhodinke  a pred športom sa zahreje primeranou rozcvičkou.  Pre hypermobilné deti, t.j.  pre deti so zvýšenou ohybnosťou v kĺboch , nie sú vhodné športy vyžadujúce nadmerný rozsah pohybov, prudké švihy, záklony a doskoky. Aj napriek tomu, že práve ohybné deti bývajú pri týchto športoch veľmi úspešné.

Pre predškolákov nie sú vhodné silové ani kontaktné športy pre ich nie veľmi vybrúsenú pohybovú koordináciu, malý odhad rizika a predpoklad zranenia spoluhráčom. Kĺby preťažujú aj športy kde dochádza k prudkým brzdným pohybom alebo rotáciám dolných končatín. Vyhýbať sa treba aj pohybovým aktivitám , spojených so sústavnejším dvíhaním ťažších bremien.

V každom prípade je pre rodičov vhodné poradiť sa pred  zápisom na šport vzhľadom ku konkrétnej telesnej kondícii dieťaťa s dobrým poradcom, trénerom alebo skúseným rehabilitačným pracovníkom.

Hoci dodržiavanie pitného  režimu sa už stáva samozrejmosťou, často sa stáva že dieťa sa pred fyzickou záťažou príliš naje, v inom prípade ide športovať pre nestíhanie celkom nalačno.  Kvalitná, dobre k nohe fixovaná a primerane odpružená obuv a voľný priedušný odev sú základným predpokladom, že sa dieťa pri športovaní bude cítiť v telesnej i duševnej pohode.

MUDr. Blažena Brozmanová, detský ortopéd